Jdi na obsah Jdi na menu
 


Slobodný software


Slobodný softvér je podľa nadácie slobodného softvéru taký softvér, ktorý poskytuje:

slobodu spustiť program na akýkoľvek účel (sloboda 0),

slobodu študovať a upravovať program (sloboda 1, ktorá vyžaduje prístup k zdrojovému kódu),

slobodu kopírovať program, aby bolo možné pomáhať svojim blížnym (sloboda 2),

slobodu vylepšiť program a poskytnúť toto vylepšenie verejnosti, aby bolo na úžitok celej spoločnosti (sloboda 3).


Programátori v 70. rokoch si často vymieňali softvér podobným spôsobom, ako je to dnes pri slobodnom softvéri. Koncom 70. rokov začali firmy do svojich licencií systematicky pridávať obmedzenia pre užívateľov. V roku 1984 začal Richard Stallman pracovať na projekte GNU a o rok neskôr založil Nadáciu slobodného softvéru (Free Software Foundation, FSF).

Obrazek



Stallman zaviedol pojem „slobodný softvér“ a „copyleft“, navrhnuté tak, aby dali užívateľom slobodu a aby obmedzili možnosť, že si výsledok niekto privlastní.


Termín „proprietárny softvér“ sa používa pre softvér poskytovaný pod prísnejšími licenciami, ktoré neposkytujú tieto slobody. Autorský zákon vyhradzuje väčšinu práv na úpravu, kopírovanie a distribúciu programu vlastníkovi copyrightu; softvér publikovaný pod licenciou slobodného softvéru sa výslovne vzdáva väčšiny týchto vyhradených práv.


V anglickom jazyku má slovo „free“ dva významy: „slobodný“ a „zadarmo“, výraz „free software“ možno teda pochopiť ako „slobodný softvér“ alebo „softvér zadarmo“. FSF zdôrazňuje prvý význam sloganom „free as in speech, not as in beer“ (slobodný ako „sloboda prejavu“, nie zadarmo ako "pivo zadarmo"); predávanie softvéru za peniaze nie je v rozpore s definíciou slobodného softvéru. CDčka so slobodným softvérom (ako napríklad Linux) sa bežne predávajú. Ten, kto si takéto CD kúpi, má však právo kopírovať ho a šíriť ďalej. Na druhej strane, mnohý softvér zadarmo nevyhovuje definícii slobodného softvéru, pretože neposkytuje niektoré slobody -- napríklad neobsahuje zdrojový kód, zakazuje šírenie za poplatok, atď.


Významné príklady slobodného softvéru sú: jadrá operačných systémov Linux a BSD, kompilátor GCC, debugger GDB, knižnice jazyka C, DNS server BIND, poštový server Sendmail, webový server Apache relačné databázy MySQL a PostgreSQL, programovacie jazyky Perl, Python, Tcl a PHP, oknový systém X Window System, pracovné prostredia GNOME a KDE, kancelársky balík OpenOffice.org, webový prehliadač Mozilla a grafický editor GIMP.